Petr Kulhánek - Gravitační čočky (FČ FEL ČVUT 21.3.2019)

Ғылым және технология

Fyzikální čtvrtky na FEL ČVUT - 522. přednáška z 21. 3. 2019, jejíž celý název zní:
Gravitační čočky (kam ani oko Hubbla nedohlédne) aneb Není čočka jako čočka, vyprávění o dalekohledech velkých jako celý vesmír
Přednášející:
prof. RNDr. Petr Kulhánek, CSc. (FEL, ČVUT v Praze, Aldebaran)
SlidesLive záznam:
slideslive.com/38914485/gravi...
Program přednášek FČ:
www.aldebaran.cz/fyz_ctvrtky/
(Poznámka: kvůli autorsky chráněné podkresové hudbě u některých promítaných klipů se při přehrávání tohoto záznamu mohou zobrazovat reklamní bannery i na jinak nemonetizovaném kanálu LLionTV.)

Пікірлер: 49

  • @dcpollux8047
    @dcpollux80475 жыл бұрын

    Jo konečně nová přednáška pana profesora, těšil jsem se jako malej kluk.

  • @jindrich2485

    @jindrich2485

    2 жыл бұрын

    To asi mnoho z nás :-)

  • @lukasmilcik5825
    @lukasmilcik58255 жыл бұрын

    Wow... Diky pane Kulhánku za novú a veľmi zaujímavú prednášku. Vás by som mohol počúvať celé dni... 👍

  • @radimonohovino2120
    @radimonohovino21205 жыл бұрын

    Takové ty pop-vědecké přednášky p. Kulhánka pro "laičtější" veřejnost jsou vždycky super.

  • @dadaskerlikova9337
    @dadaskerlikova93375 жыл бұрын

    Ďakujem za prekrásny a plnohodnotný zážitok. Prajem Vám veľa zdravia, aby Ste urobili ešte veľa videí.

  • @kloutvor
    @kloutvor5 жыл бұрын

    Výborný člověk

  • @peterkovacs5719
    @peterkovacs57195 жыл бұрын

    Opäť nesklamal..vrelá vdaka za prednášku a takisto za upload..

  • @otakarzdebski9497
    @otakarzdebski94975 жыл бұрын

    Jako vždy výborně!

  • @nicksekacmagor
    @nicksekacmagor5 жыл бұрын

    Super, díky za novou přednášku pana Kulhánka :-)

  • @mariapasnikova9088
    @mariapasnikova90883 жыл бұрын

    Nie som vedec ale vasa prednska ma bavy

  • @MrBitterman75
    @MrBitterman755 жыл бұрын

    Skvělé jako vždy, moc děkuji!

  • @pavelotrisal4349
    @pavelotrisal43492 жыл бұрын

    Jako vždy perfektní. Pane profesore, jste špička v popularizaci fyziky.

  • @JAa2
    @JAa22 жыл бұрын

    super prednášky. taká myšlienka - bolo by možné nejaké reťazenie čočiek? Asi by to muselo byť obrovské šťastie, aby tie hmotné objekty a okulár boli v jednej línii....

  • @MichalKolar123
    @MichalKolar1234 жыл бұрын

    Ten Ještěd ve skutečnosti nestojí vedle toho nového dalekohledu ELT!

  • @Azarchiel
    @Azarchiel5 жыл бұрын

    Idealne :)

  • @pavelnovak5299
    @pavelnovak52995 жыл бұрын

    Super! Nepochopil jsem to asi dvacetinásobné připomínání Einsteinovy mýlky :)

  • @vanhellsingjan4228
    @vanhellsingjan42283 жыл бұрын

    Ahoj, zrejme tie čierne diery sú v inej rýchlosti ako dokážeš vnímať vo ,,svojom" svete ( rýchlosť svetla ). Jednoduchšie povedané, iné rýchlosti sú zrejme zjednodušene povedané iné svety. Ostatné je pravdepodobne súhra na rozhraní tvojej schopnosti vnimatelnosti udalosti. PS: Inak aj mojej 🙂. Ber to iba ako úvahu.

  • @dcpollux8047
    @dcpollux80475 жыл бұрын

    11:49 myslím že se všichni zvedli a začali tancovat

  • @feerbbs
    @feerbbs5 жыл бұрын

    Dobry den, slyseli jste o 5. termodynamickem zakonu? kzread.info/dash/bejne/pmyCz5ubnrq1hNY.html Od tohoto pana sem to slysel porpve, a ten mimo jine tvrdi, ze zakriveni gravitaci nebylo nikdy pozorovano, ale ze pry to je vse zakriveni atmosferoou hvezd (kde jsou nabite castice jestli se nepletu). Ted koukam 42:15 ukazujete mikrococku , tak to rozhodne nemuze zvladnout gravitace. Naopak na atmosferu by to sedelo krasne ne?;) Diky

  • @SvartM
    @SvartM5 жыл бұрын

    17:00 All Our Gods Have Abandoned Us

  • @jankouble4622
    @jankouble46225 жыл бұрын

    Rovnice je však vždy pouze trivializací, abstrakcí, aproximací a izolací problému

  • @doslikj
    @doslikj5 жыл бұрын

    díky těmto gravitačním čočkám je možné se podívat až na konec vesmíru. Jaký nejvzdálenější objekt byl takto pozorován?

  • @dcpollux8047

    @dcpollux8047

    5 жыл бұрын

    Myslím že to byla galaxie 12 mld ly

  • @thcnemex
    @thcnemex5 жыл бұрын

    tohle mě hrozně baví ! paráda ! btw. pauzněte si to přesně 44:20 :D

  • @janpelka98

    @janpelka98

    4 жыл бұрын

    myslím si že pan kulhánek je natolik vyspělý že toto gesto nevnímá jako nějaké sprosté slovo ale jako šipku a tuto skutečnost že ho lidé, kteří nedosahují takových výšin jako on, budou považovat za úmyslné naprosto přešel bez jakéhokoliv zamšlení a taky proč by ne

  • @atarva7
    @atarva75 жыл бұрын

    55:25 cože? 600krát, takže 6ti násobné zvětšení??

  • @pbpitko185

    @pbpitko185

    4 жыл бұрын

    Počúvaj lepšie, 6000 násobné zjasnenie a 6 násobne zväčšený obraz

  • @pp-pupispari1197
    @pp-pupispari11975 жыл бұрын

    A nemohla by ona temná hmota být vlastně úplně obyčejnou hmotou jen momentálně se nacházející v jiném prostoru? Kdybych měl 4D objekt, tak on by přeci ovlivňoval můj 3D prostor celou svou hmotou, i tou která zrovna není v 3D přítomna.

  • @ValsorajKeceloh

    @ValsorajKeceloh

    5 жыл бұрын

    Už jen vymyslet, jak ověřit, zda něco jako 4D existuje a hmota se tam může přesouvat.. napočítat jestli to ovlivnění odpovídá tomu, co měříme a odpověd máme na světě :-D

  • @lubino7777

    @lubino7777

    5 жыл бұрын

    @@ValsorajKeceloh Že 4D existuje je dokázáno víc než 100 let. Protože zakřivení jakéhokoliv prostoru znamená ohnutí ve vyšší dimenzi (prostorové). Jestli uznáme OTR jako ověřenou a správnou, je zároveň důkazem o existenci alespoň 1 vyšší prostorové dimenze. Jinak Pupis, velice zajímavá myšlenka, to by mě nenapadlo. Akorát si nedokážu představit experiment, který by to byl schopný ověřit.

  • @ValsorajKeceloh

    @ValsorajKeceloh

    5 жыл бұрын

    @@lubino7777 Měl byste i zdroj toho důkazu? Tohle téma mě dost zajímá. To, že si to tak představuji (jako geometrické zakřivení) neznamená, že to tak musí být. Pomáhá mi to pochopit, co se děje, nic víc, nic míň.

  • @lubino7777

    @lubino7777

    5 жыл бұрын

    @@ValsorajKeceloh No zdroj je obecná relativita a to, jak popisuje vlastnosti časoprostoru. Pokusím se to vysvětlit nějak srozumitelněji. Pokud Vezmete nějaký 2D objekt, např. papír (jistě, papír není 2D objekt, ale jde o to, abychom si to mohli lépe představit) a budeme-li ho chtít ohnout, nelze to provést bez existence třetího rozměru. Jinými slovy, pokud budu mít geometrii prostoru jen 2D a 3D nebude existovat, nemohu žádný 2D objekt jakýmkoliv způsobem zakřivit nebo ohnout, protože jednoduše není kam. Pokud chci ohnout 2D objekt, musí existovat 3. rozměr - nahoru a dolu. Bez toho to nelze provést. OTR nám říká, že všechno, co má hmotnost, zakřivuje časoprostor, tudíž musí existovat 4. prostorový rozměr, jinak by se náš časoprostor nemohl zakřivit, nebylo by kam. Toto nejsou mé myšlenky, toto vyplývá z obecné teorie relativity, která je velmi dobře prověřena. Samozřejmě tato teorie nevysvětluje všechno a může prijít teorie gravitace, která to všechno vyjasní, ale stejně bude muset vycházet z OTR, protože za 100 let je už téměř jisté, že tato teorie je správná.

  • @ValsorajKeceloh

    @ValsorajKeceloh

    5 жыл бұрын

    @@lubino7777 To, co píšete je lidská interpretace OTR - jsme zvyklí v našem světě předměty ohýbat, tak si podobně představujeme ohnutý i samotný prostor - to ale neznamená, že se to ve skutečnosti takto děje. Dobře vidět je to s časem - běh času se zpomaluje a v OTR to interpretujeme jako ohnutí osy c*t - zpomalit by se jistě dalo i jinak (jen by to nebylo tak elegantní). Chápu co píšete a sám nemám lepší vysvětlení, ale to neznamená, že to tak skutečně je a že se to bude projevovat (třeba tak, jak píše PP - Pupis paří ve svém příspěvku). A s obecnou platností OTR to také není tak jisté kzread.info?search_query=2x10+argument%C5%AF+proti+existenci+z%C3%A1hadn%C3%A9+temn%C3%A9+hmoty třeba je to také jenom speciální případ...

  • @jirikondr793
    @jirikondr7935 жыл бұрын

    Naše slunce může fungovat jako gravitační čočka s ohniskovou vzdáleností rovnou přibližně tisíci astronomických jednotek při vrcholovém úhlu 1,87 obloukové vteřiny.Ing.Kondr.

  • @jirikondr793
    @jirikondr7935 жыл бұрын

    Jak můžete zakřivit časoprostor,nemá žádný tvar.Zakřivení je změna tvaru.Proč nepřiznat,že se foton v gravitačním poli chová jako hmotná částice,Podle kvantové fyziky se fotony chovají jako vlnění a současně jako částice?Ing.Kondr.

  • @roboobr2486
    @roboobr24865 жыл бұрын

    Jak malo je nas lidsky rozum dokonaly ,kolik oprav predtim 100% pravdy musel udělat. Kolik lidi musel pritom zabit pro obhajobu svych mylnich nazoru ! Jak povrchne je lidske poznani odkazane na lidske zmysly !!!

  • @igott-interpretaciagravita4262
    @igott-interpretaciagravita42625 жыл бұрын

    Poprosím, jednu filozoficko-gramatickú odpoveď, na ODPOVEĎ: PREČO DRUŹiCA NEPADNE NA ZEM? družica napr. okolo Zeme. dakujem PS: hlavne ma zaujíma, či sa dá použiť DOSLOVA SLOVNE spojenie, že družica neustále "padá" na ZEM, aj keď sa od nej nevzdaluje, ani nepribližuje, teda je na furt rovnakej orbite, teda to slovo PADÁ, lebo podla slovníka padá, znamená, len keď sa niečo približuje, ja si myslím, že ta družica padá, ale Zem v úvodzovkách "UHNE", ďakujem za jednoznačnú odpoveď podkutú aj jazykovedcami..

  • @lubomazan319

    @lubomazan319

    5 жыл бұрын

    Asi nie je vhodne hovorit, ze druzica stale pada. Druzica OBIEHA okolo Zeme v rovnakej vzdialenosti a to preto, ze dostrediva sila (sposobena gravitáciou) je presne vykompenzovana odstredivou silou. Aby mohla druzica takto obiehat, musi mat pre danu vysku nad Zemou presnu rychlost. Ak by obiehala pomalsie, po spirale by sa blizila k zemskému povrchu, az by nan napokon dopadla. Ak by obiehala rychlejsie, od Zeme by sa vzdalovala.

  • @igott-interpretaciagravita4262

    @igott-interpretaciagravita4262

    5 жыл бұрын

    @@lubomazan319 pride mi nestastnejsie hovorit o odstredivej a dostredivej sile.. totalne fiktivny sili.. ako o neustalom pade.. aj na wiki mi dali zapravdu, a aj zdravý rozum a lopatistické vysvetlenie je podla mna takto.

  • @lubomazan319

    @lubomazan319

    5 жыл бұрын

    Mne zase pride dost nepresne hovorit o neustalom pade, ked ta druzica vlastne nikam nepada, ona jednoducho obieha. Odstrediva sila mozno je fiktivna, ale pritazliva-dostrediva je realna.

  • @igott-interpretaciagravita4262

    @igott-interpretaciagravita4262

    5 жыл бұрын

    ​@@lubomazan319 ste fyzik a toto je oficialne stanovisko SAV? 1) hráme sa tu o slovíčka, takže je naozaj jedno ako to nazveme, (lebo družice obiehajú a nepadajú:) ale ak chcete niečo pochopiť, je dobré to nazvať tak, aby to bolo čo najpresnejšie REALITE, 3) použili ste už inde slovne spojenia dostrediva a odstrediva sila, takže áno môžme veci komplikovať, ale to už lepšie napísať vzorec, ale rovnako ako pri vzorci, sa nenaučíte nič, len papúškovať písmenká a čísla, samozrejme trénovaný mozog na matematiku a fyziku to možno strávi ako jednohubku a ešte sa aj oblízne.. ale takýto človek by mal vidieť za oponu čísel a vzorcov a fádnych definícii a podať polopatistické vysvetlenie javu, takže poďte mi to prosím pomôcť pochopiť.. 4) ak ste v dosahu gravitácie Zeme, tak na vás bude pôsobiť sila smerom k stredu zeme, voláme ju gravitácia. ak niečo hodíte, ideálne kolmo na povrch zeme,(teda len aby nedošlo k omylu, predpokladajme, že vystrelím ničo z veže 1km vysokej a namierim túto strelu na druhú vežu - na jej špičku 1km vysokú) tak bez ohľadu akú bude mať rýchlosť objekt, bude sa približovať k zemi, takže bude padať. súhlasíte? ak by Zem bola plochá a nekonečná, tak by po čase aj svetlo nakoniec dopadlo na zem, možno svetlo nieje dobrý príklad, tak pre istotu dajme elektricky neuutrálnu časticu urýchlenú na 99,9 c súhlasíte?

  • @lubomazan319

    @lubomazan319

    5 жыл бұрын

    Prva vasa veta bola: "Poprosím, jedno krátke odpoved: PREČO DRUŹiCA NEPADNE NA ZEM, aj ked stále padá?"Ja som sa snazil odpovedat, ale vy ste svoj nazor mali zrejme uz davno zakonzervovany. Takze je zbytocne sa dalej o tom bavit.

  • @pavolmihal3408
    @pavolmihal34083 жыл бұрын

    Je vydiet ze pan profesor je nielen mudry ale aj dobry clovek zo zmyslom pre humor.

  • @hmmh-qq
    @hmmh-qq4 жыл бұрын

    Teória relativity má vážny problém v rámci rovnocennosti sústav. Totižto, nedá sa zistiť, ktorá vzťažná sústava sa naozaj pohybuje a je jedno, či je alebo nie je inerciálna. Ak medzi nimi vzniká interakcia, tak treba transformácie počítať pre obe sústavy a tým pádom navzájom nevzniká žiadny rozdiel. A ak interakcia nevzniká, tak je jedno, či nejaká relativistická zmena nastane, pretože sa to žiadna iná sústava i tak nedozvie. Nejaké akože dôkazy teórie relativity sú len špatne vyvodené fyzikálne deje, ktoré s relativitou nemajú nič spoločné.

Келесі