Po električkách sa do služieb mestskej hromadnej dopravy postupne dostali aj autobusy. Vyžiadalo si to postupne rozrastajúce sa mesto a zvyšujúci sa počet obyvateľov. „Zo začiatku to boli prímestské linky, ktoré chodili na Vyšné Opátske, do Myslavy, Klatova a do Košickej Novej Vsi,“ začína svoje rozprávanie dlhoročný zamestnanec Dopravného podniku mesta Košice Milan Dudáš.
V roku 1961 došlo k takzvanej delimitácii autobusov a Dopravný podnik získal 45 nových autobusov spolu aj s vodičmi od vtedajšieho ČSAD. Okrem prímestských oblastí začal zvážať aj zamestnancov do vtedy vznikajúcich Východoslovenských železiarní.
„Začínalo sa s RO-čkami, ďalej to boli RTO-čky, tu v Dopravnom podniku. Neskôr prišli ŠM-ky,“ pokračuje Dudáš.
„Najväčším problémom Dopravného podniku bola asi nedostatočná kapacita garáží, niekoľko autobusov sa v električkových garážach dalo uskladniť, ale veľký počet, ktorý získali od ČSAD už nie,“ hovorí zberateľ historických autobusov Martin Schwarz.
V tejto časti Tajomstiev archívov sa dozviete napríklad aj to, ktorá autobusová linka existuje s malými úpravami prakticky až dodnes alebo to, ako to fungovalo so servisom, ktorý musel byť naozaj veľmi rýchly.
Nevynecháme ani dopravné nehody, ktoré sa stávali prakticky od spustenia autobusovej dopravy. Spomenieme si aj na tú najtragickejšiu nehodu z 90. rokov. To všetko v relácii Tajomstvá archívov.