📢Stavanie májov vo Svite má tradíciu po roku 1989. Bol to návrat k tradíciam našich predkov, ako ukážka toho, ako stavanie májov prebiehalo v slovenských dedinách, pretože historická tradícia do r. 1989 priamo v mladom meste Svit nemala širší význam ani svojský priebeh. Stavanie mája vo Svite pripadlo FS Jánošík, ktorý v tejto tradícií, pokračuje až do dnešných dní. Po roku 1998 sa k tejto tradícíí pridal aj DFS Jánošíček, ktorého úlohou je máje vo Svite ozdobiť a ohrať ukážkou svojho pripraveného programu. Postupne sa pridávali aj ostatné subjekty sídliace v meste Svit, ktoré takto pomáhajú, navodiť tie najlepšie zážitky pre diváka a priaznivcov folklórnych tradící a odkazov našich predkov.
🔷️ Hneď na samom počiatku vzniku tradície stavania májov u našich predkov bolo postavenie mája svojej nastávajúcej manželke a bol statusom pre všetkých, že sa bude konať svadba, pričom zelená korunka stromu znamenala hojnosť a zdravie v zachovaní rodu, tak ako samotná príroda dokazuje, že jar a leto je príchod prírastku na statku i poľnohospodárstve, čo je dôkazom nielen toho, že človek mohol po zime opäť nabrať nové sily, ale si urobiť aj zásoby do ďalšieho obdobia.
Vychádzalo sa aj z toho, že podľa starého delenia roka sa rok delil na leto a zimu, až neskôr prišlo delenie podľa štyroch ročných období. Z toho dôvodu môžeme v slovenských tradíciách vidieť zvyky a obyčaje viažúce sa hlavne k jarnému a letnémun slnovratu.
Tiež si musíme uvedomiť, že stavanie májov sa udržiava niekoľko storočí a samotný priebeh a aj význam sa prirodzene menil. Môžeme to vidieť v odklone kedy, chlapci ukazovali verejnosti, ktorá je jeho milá. V neskoršom období zasa muži vyjadrovali úctu k dievkam, priradením stromu, ktorý jej postavili nap. breza, lipa, smrek ..., každý z nich znamenal nejakú vlastnosť, ktorú dievča vlastnilo. Rozmohlo sa to až do takých rozmerov, že vrchnosť zakázala stavanie májov individuálne, pretože sa výrubom stromov ničilo životné prostredie, ale aj pravý učel využitia drevnej hmoty. Dovolené boli máje na cirkevnom a obecnom pozemku po jednom kuse. Takto sa k tomu pridali aj jarné odvody vojakov, kedy to bola príležitosť, aby sa mohli mladí muži rozlúčiť s dievkami. Zákazy stratili časom svoj význam a tak sa opäť mohli mládenci vrátiť k pôvodnému stavaniu májov. Tentokrát sa význam rozšíril. Niektorí stavali na znak manželstva, iný dávali status, že sú ich frajerky, alebo že sú už svojim vekom súce na vydaj. Niektoré dievčatá si dokonca za túto službu aj zaplatili, aby sa vyhli odcudzeniu spoločenstvom, že budú starými dievkami t.j. slobodnými dievkami, lebo ich nik nechcel a ostali tzv. na ocot.
Úpadok v stavaní májov nastal svojvoľne, pretože priemyselnou revolúciou sa muži dostavali do práce mimo miesta bydliska častejšie a na tradicie stavania májov im nezostával čas a postupne aj strácal význam. Tak sa chopili tejto tradície otcovia, ktorí takto dávali na vedomie, že majú dcéru na vydaj. Niekde sa táto tradícia uchovala svojvoľne a niekde postupne zanikla. Mladež sa vždy vynašla, aby si vytvorili príležitosť na spoločné stretnutia aj zábavu a tak sa nieke rozmohlo nielen osláviť stavanie májov, ale ich aj búrať. Ich stavba tiež závislá od koncesie obyvateľstva, ktoré nadviazali túto tradiciu na Turičné sviatky. Takže stavanie májov sa robilo od začiatku mája až po Turice.
Keď nastala akási obroda vo folklórnom hnutí prevzali túto tradíciu folklórne súbory, ktoré sa snažia dodržiavať podmienky folklórneho obdobia vo svojich programoch a repertoári, aj na znak toho, že máje stavali mladí chlapi svojim dievkam v rámci dediny, nikdy nie cudzí muži. Bola to interná záležitosť každej obce a preto stavanie májov pripadlo domácemu folklórnemu súboru.
Dnes sa tento zvyk objavuje aj na školách, kde chcú pedagógovia ukázať zážitkovým učenim svojim žiakom ako sa stavali máje, pričom si máje stavajú sami. Samozrejme upúšta sa od folklórnych prejavov nehmotného dedičstva a tak opäť naberajú iný priebeh, ale aj význam.
Áno, dnes ľudia, ako divák a náročný divák, chce celovečernú zábavu, ktorá sa pomaly prenáša do festivalového významu a tu je veľký zvrat, lebo naši predkovia mužského pokolenia máje stavali svojim dievčinám v rámci svojej komunity.
🔸️Aj sviťania si postupne zvykli, že túto tradíciu vykonávajú folklórne súbory a dnes aj školy a dychovka. Tým, že do mladého mesta Svit prišli jeho prvý obyvatelia nielen z blízkeho okolia, Slovenska a zahraničia, pričom si doniesli a vymenili svoj kroj za priemyselný odev, tým vytvorili multikulturálnosť a inakosť svojich vlastných tradícií na podklade tých pôvodných. Folklórne súbory na znak tejto rôznorodosti, robia svoj repertoár z umeleckých výstupov všetkých oblastí Slovenska a preto môžete vidieť aj rôznorodosť krojov, ktorý má každý súbor iný. Takto si folklórne súbory naplňajú svoj cieľ v rôznorodosti zvykov, obyčajov, tanca, spevu, hudby, ktorý majú povolený oproti Dedinským skupinám, ktorých opakom je uchovávať tradície, len svojej obce.
www.janosiceksvit.sk