Šesťdesiate štvrté vydanie Diskusie na palete s podpredsedom hnutia Republika a kandidátom vo voľbách do Európskeho parlamentu Milanom Mazurekom. Debata sa začala stále aktuálnou témou atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica. To, že sa páchateľ tohto činu rozhodol vziať do rúk zbraň a strieľať na premiéra, ktorého si ľudia vybrali v demokratických voľbách, len preto, že nesúhlasí s jeho politikou a nerešpektuje volebné výsledky, označil za desivý stav. Rovnako to podľa neho ukázalo, kto sú v skutočnosti v našej spoločnosti skutočne extrémistické sily, neštítiace sa protestovať tými najnásilnejšími formami, čo vyvrcholilo atentátom v Handlovej. Tento politický extrémizmus podľa neho dnes reprezentuje najmä hnutie Progresívne Slovensko. Ak sa proti nemu nepostavíme, nemožno vylúčiť, že sa v budúcnosti udalosť spred pár dní nezopakuje.
Vzápätí si položil rečnícku otázku, či chceme nechať tzv. mienkotvorné médiá naďalej šíriť otvorenú nenávistnú kampaň proti každému, kto “nezapadá do ich progresívneho videnia sveta”. Politické sily spriaznené s týmito médiami treba podľa jeho slov poraziť, pričom hnutie Republika podáva v tomto smere vláde pomocnú ruku. Varoval pred tým, aby získali moc v štáte progresívci, ktorí by začali svojich názorových protivníkov zatýkať, čo by bol “koniec akejkoľvek formy demokracie”. Poukázal aj na “dvojaký kilometer” v prístupe k liberálnym a pronárodným politikom. “Keď sa v minulosti ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi niektorí ľudia za jeho politiku vyhrážali na internete, do polroka boli odsúdení. Keď sa v tom istom období iní ľudia vyhrážali mne, nikoho to nezaujímalo,” podotkol. Progresívno-liberalistický extrémizmus narastal, až to dospelo do štádia útoku na legitímne zvoleného ústavného činiteľa.
Nevylúčil možnosť, že isté kruhy mohli fyzickú likvidáciu Roberta Fica naplánovať ako poslednú možnosť odstrániť ho zo slovenskej politiky. V spojitosti s tým upozornil na tragickú smrť iránskeho prezidenta, odhalenie prípravy atentátu na srbského prezidenta Aleksandara Vučiča, pokus o štátny prevrat v Kongu a ďalšie zarážajúce udalosti vo svete, ktoré sa udiali v približne v rovnakom čase. Spomenul tiež podozrivý fakt, že spoločnosť Meta na sociálnej sieti expresne vymazala profil páchateľa atentátu na Fica. V každom prípade musí byť tento zločin potrestaný, pretože ak majú byť násilie, atentáty a vraždy cestou k budúcnosti Slovenskej republiky, je to neprijateľné.
Moderátora diskusie ďalej zaujímal Mazurekov názor na iniciatívu člena hnutia Republika a exposlanca NR SR Rafaela Rafaja, ktorý po bezprecedentnom ataku na premiéra navrhol rozpustiť hnutie Progresívne Slovensko ako extrémistický subjekt, a zakázať pôsobenie jeho členov v iných stranách na najmenej 20 rokov, keďže sú “nositeľmi ideológií ohrozujúcich podstatu pluralitnej demokracie”. Odpovedal, že sa stotožňuje s názorom svojho straníckeho kolegu, že PS je nedemokratický a extrémistický politický subjekt, keďže má vo svojom programe zakomponované protiústavné ciele.
Myšlienke rozpustenia PS sa nebráni, ale je skeptický k účinku takéhoto kroku, keďže následne môžu jeho členovia založiť ďalší politický subjekt. Za efektívnejšie považuje napríklad zmeniť RTVS na skutočne verejnoprávne a objektívne médium a celkovo zabezpečiť názorové vyváženie mediálneho prostredia na Slovensku. Okrem iného aj budovaním nových médií, ktoré by konkurovali súčasnému mainstreamu, a tiež zákonným zavedením práva na odpoveď. Zároveň považuje za potrebné zamedziť činnosť politických mimovládok na školách. Hovorí, že PS treba poraziť v politickom zápase.
Odmieta názory niektorých politológov, že progresívna ideológia je tak hlboko zasiata najmä v mladých ľuďoch, že raz sa Slovensko dočká vlády progresívcov. Takisto odmieta, že ľudia sa musia poučiť na vlastných chybách, aby pochopili, že volili nesprávnych politikov. Zdôraznil, že takejto vláde treba všetkými demokratickými prostriedkami zabrániť. V rámci toho je potrebné potlačiť aj cenzúru na sociálnych sieťach, aby v dostatočnej miere zazneli i názory kritizujúce progresivizmus.
V prípade, že sa mu podarí uspieť vo voľbách do EP, nebude zastupovať Európsku komisiu na Slovensku, ako sme toho boli svedkami u mnohých europoslancov v doterajšom období, ale slovenských občanov v EÚ. Vkladá tiež nádej do budúcej spolupráce s vlasteneckými stranami na európskej pôde. Ako povedal, v rámci spoločnej frakcie by mohli vytvoriť minimálne blokačnú menšinu a zastaviť najnebezpečnejšie agendy v EÚ ako je Green Deal, migračný pakt či projekt tzv. digitálneho desaťročia. Bolo by to obrovské víťazstvo, dodal. Je žiaduce, aby ľudia poslali do Bruselu čo najviac vlastenecky, racionálne, a konzervatívne zmýšľajúcich europoslancov, ktorí budú bojovať a hlasovať za Slovensko. “Nie je dôležité, koľkí budú za Smer či Republiku, je dôležité, aby sme boli súčtom silnejší, ako tí druhí,” uzavrel.