I. Výnimočnosť ako náhrada za lásku
1. Láska je šírenie. Odoprieť aj ten najmenší dar znamená nepoznať účel lásky. Láska ponúka všetko a navždy. Ponechaj si len jedno presvedčenie, jeden dar, a láska zmizne, pretože si požiadal náhradu, aby vstúpila namiesto lásky. A teraz musí prísť vojna, náhrada za mier prísť s jedinou alternatívou, ktorú si môžeš namiesto lásky zvoliť. Tým, že si ju zvolíš, sa stáva všetkou skutočnosťou, ktorú iluzórne má.
2. Presvedčenia na seba navzájom nikdy priamo nezaútočia, pretože konfliktné výsledky nie sú možné. Nerozpoznané presvedčenie je však rozhodnutím bojovať tajne, s tým, že konfliktné výsledky zostávajú nerozpoznané a nikdy nie sú privedené k rozumu, aby sa zvážili, či sú múdre, alebo nie. Boli dosiahnuté mnohé nezmyselné závery a mnohé nezmyselné rozhodnutia boli urobené a skrývané, aby sa stali presvedčeniami, ktorým je teraz daná moc riadiť všetky nasledujúce rozhodnutia. Nenechaj sa mýliť v tom, akú moc narušiť tvoj mier majú títo skrytí bojovníci. Lebo pokiaľ sa rozhodneš im ho ponechať, je im vydaný na milosť. Tajní nepriatelia mieru, tvoje najnepatrnejšie rozhodnutie zvoliť si útok namiesto lásky, nepoznanie a obratnosť v tom, aby ťa vyzvali k boju a násiliu, ktoré zasahujú oveľa ďalej, ako si uvedomuješ, sú tu, pretože si si ich zvolil. Nepopieraj ich prítomnosť ani ich strašné následky. Jediné, čo možno poprieť, je ich skutočnosť, ale nie ich výsledok.
3. Všetko, čo je kedy uchovávané v srdci ako skryté presvedčenie, ochraňované, aj keď nepoznané, je viera vo výnimočnosť. Tá na seba berie rôzne podoby, ale vždy sa stretáva so skutočnosťou Božieho stvorenia a s ušľachtilosťou, ktorú dal Boh Svojmu Synovi. Čo iné by mohlo ospravedlniť útok? Lebo kto by mohol nenávidieť niekoho, ktorého Ja patrí jemu samému, a Koho pozná? Len výnimoční môžu mať nepriateľov, pretože sú odlišní a nie sú s nimi totožní. A akýkoľvek rozdiel vnucuje skutočnosti úrovne a potrebu súdiť, ktorej nemožno uniknúť.
4. Čo Boh stvoril, na to nemožno útočiť, lebo vo vesmíre nič iné neexistuje. To, čo je odlišné, však volá po súde, a ten musí prísť od niekoho „lepšieho“, od niekoho, kto nie je schopný byť ako to, čo odsudzuje, je „nad“ tým, a v porovnaní s tým je bezhriešny. Tak sa výnimočnosť stáva prostriedkom a výsledkom zároveň. Výnimočnosť nielenže oddeľuje, ale slúži aj ako pozorovací bod, z ktorého je útok na tých, ktorí sú zdanlivo „pod“ výnimočným, považovaný za „prirodzený“ a „zaslúžený“. Výnimoční sa vzhľadom na rozdielnosti cítia slabí a bezmocní, pretože to, čo by ich urobilo výnimočnými, je ich nepriateľom. Napriek tomu však ochraňujú jeho nepriateľstvo a nazývajú to "priateľom". Bojujú za to proti celému vesmíru, pretože si nič vo svete nevážia viac.
5. Výnimočnosť je veľký diktátor zlých rozhodnutí. V tom spočíva veľká ilúzia o tom, čo si ty a čo je tvoj brat. A tu je to, čo nevyhnutne robí telo drahým a hodným zachovania. Výnimočnosť musí byť chránená. Ilúzie na ňu môžu útočiť, a naozaj útočia. Lebo to, čím sa tvoj brat musí stať, aby zachoval tvoju výnimočnosť, je ilúziou. Na toho, kto je „horší“ ako ty, musíš útočiť, aby tvoja výnimočnosť mohla žiť z jeho porážky. Lebo výnimočnosť je triumf, a jej víťazstvo je jeho porážkou a hanbou. Ako môže žiť so všetkými tvojimi hriechmi na svojich pleciach? A kto iný ako ty musí byť jeho premožiteľom?
6. Či by si mohol nenávidieť svojho brata, keby si bol ako on? Mohol by si naňho útočiť, keby si si uvedomil, že s ním ideš k rovnakému cieľu? Nesnažil by si sa mu všestranne pomôcť ho dosiahnuť, keby si vnímal, že on dosiahol cieľ, ako keby si ho dosiahol ty sám? Si jeho nepriateľom vo výnimočnosti, a jeho priateľom v spoločnom účele. Výnimočnosť nikdy nemôžeš zdieľať, pretože závisí od cieľov, ktoré môžeš dosiahnuť len ty sám. On ich nikdy dosiahnuť nesmie, pretože by to ohrozilo tvoj cieľ. Môže mať láska zmysel tam, kde je cieľom triumf? A možno sa pre to rozhodnúť bez toho, aby ťa to zranilo?
7. Tvoj brat je tvoj priateľ, pretože ho jeho Otec stvoril ako teba. Medzi vami nie je rozdiel. Bol si daný svojmu bratovi, aby láska mohla byť šírená, nie od neho izolovaná. Čo si ponecháš, to stratíš. Boh dal tebe a tvojmu bratovi Seba, a spomenúť si na to je teraz jediným účelom, ktorý zdieľate. A je to jediný účel, ktorý máte. Mohol by si útočiť na svojho brata, keby si sa rozhodol nevidieť žiadnu výnimočnosť medzi ním a tebou? Pozri spravodlivo na všetko, čo ťa núti vítať brata len čiastočne alebo čo ťa núti, aby si si myslel, že si na tom lepšie bez neho. Nie si vždy presvedčený, že tvoja výnimočnosť je obmedzená tvojím vzťahom? Nie je to tento „nepriateľ“, ktorý spôsobuje, že ty a tvoj brat ste jeden pre druhého ilúziou?