Jadrová energia #1 Andrej Žiarovský búra mýty o jadre | PODCAST VUJE

Ғылым және технология

Ako sa štiepi jadro a čo dobré prináša jadrová energia. Aký je rozdiel medzi jadrovou elektrárňou a jadrovou zbraňou. Viete, že jedna centimetrová peletka dodá energiu na celý rok pre jednu domácnosť? A prečo podporovať a budovať jadrovú energetiku na Slovensku.
To všetko, vrátane rozpletania vzťahov na pozadí jadrových výskumov, sa dozviete z pútavého rozprávania experta na energetiku Andreja Žiarovského, riaditeľa pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s.
Produkcia: TIME.is COMMUNICATION
Redaktorka a moderátorka: Monika Hajko

Пікірлер: 10

  • @blitzik1974
    @blitzik197411 ай бұрын

    Jednoduchý jazyk a složité téma, krása. Dekujeme

  • @Vlkous26
    @Vlkous26 Жыл бұрын

    Paráda.

  • @psisteak4122
    @psisteak41223 ай бұрын

    Jinak tedy slečnu hodnotím 11 body z deseti 😀

  • @vladimirkubicek948
    @vladimirkubicek9487 ай бұрын

    Super vysvětlení. Pan Žiarovský to umí skvěle vysvětlit. Je to takový p. Grygar a hvězdné obloze. Napadla mně otázka, na kterou jsem si neuměl odpovědět. Pokud je jaderné palivo v reaktoru jen s cca 5% uranu 235, jak to vlastně nastartuji štěpnou reakci? Nějaký externí zdroj neutronů? Pokud bych měl palivo do jaderného reaktoru, sesypal ho na hromadu, skákal po něm, tloukl ho kladivem, nic se nestane. Myšleno řetězová reakce. Je to tak?

  • @andrejziarovsky1749

    @andrejziarovsky1749

    3 ай бұрын

    aj jaj, až teraz som si všimol Vašu otázku. Takže: k “naštartovaniu” štiepnej reakcie sa skutočne používa externý zdroj neutrónov - niežeby by to nešlo aj bez neho, kritičnosť zóny sa dosahuje riadením koncentrácie kyseliny boritej (čím menšia koncentrácia, tým lepšie podmienky pre štiepenie) a polohou regulačných tyči (ich poloha je prevádzkovým predpisom definovaná vo vzťahu k prevádzkovému režimu a koncentrácii H3BO3) , ale stabilný externý prúd neutrónov umožňuje hladší nábeh a lepšie riadenie reakcie na nízkych výkonoch a obzvlášť v podmienkach tzv. panenskej zóny. S tým zosypaním LEU paliva na hromadu a skákaním poňom by som to radšej neskúšal, to by nemuselo dopadnúť dobre. štandardne je medzi palivovými prútikmi a kazetami presne daný rozostup a tu by už nič také už nebolo. A keď nič iné, aj ľudské telo môže zafungovať ako moderátor (sme zo 70% zložení z vody). Ďakujem za otázku a všetko dobré prajem.

  • @RadimPinkava
    @RadimPinkava11 ай бұрын

    1

  • @juliuschrobak9261
    @juliuschrobak926111 ай бұрын

    Aka je buducnost reaktorov s rychlymi neutronmi?

  • @andrejziarovsky1749

    @andrejziarovsky1749

    3 ай бұрын

    Množivé reaktory na rýchlych neutrónoch chladených tekútými kovmi sa teraz opäť dostávajú do centra záujmu vývoja. Dlho boli na špičke Francúzi s reaktormi Phenix a Superphenix, ale aj taký projadrový štát ako Francúzsko sa v minulých dvoch desaťročiach z jadrového výskumu pod tlakom greendealistov stiahol a v súčasnosti jedniznaćne vedú Rusi so sodíkovými reaktormi BN-600 a 800 v Belojarskej elektrárni, keď predtým ešte chvíľu a z nejednoznačnými výsledkami prevádzkovali ponorkové reaktory Ok-550 a VT-4 (ponorky projektu 705 Lira, kód NATO Alfa) chladenými Pb-Bi eutektikom. V súčasnosti sa zase chcú vrátiť do hry Francúzi, tentokrát s Pb chladeným SMR. Ospravedlňujem sa za neskorú odpoveď. Všetko dobré prajem.